Šetrenie...

Autor: Petra Babanova | 27.12.2011 o 16:00 | (upravené 13.12.2012 o 22:08) Karma článku: 6,19 | Prečítané:  220x

Ku koncu roku si mnohí z nás robia takú malú rekapituláciu: aký bol náš čistý príjem, koľko sme minuli a na čo a čo nám zostalo. Ak sme minuli viac ako bol náš čistý príjem za tento rok, musíme sa spýtať, kde sme na to vzali. Z minuloročných úspor? Požičali sme si napr. zo Slovenskej sporiteľne a za aký úrok, alebo... tú poslednú možnosť nech si každý dosadí sám.

Tak ako jednotlivec, tak si na konci roku takú rekapituláciu môže (ba musí!) urobiť každá firma, malá, či veľká. A to aj taká, ktorá hospodári na základe rozpočtu, teda zriadená štátom a na ktorú prispievajú zo svojich daní všetci pracujúci občania.

Poďme na to. Naše ministerstvá ku koncu roku vykazovali veľa ušetrených peňazí, napr. z toho, že bola vysoká práceneschopnosť, ušetrili časť mzdových prostriedkov a aj odvodov z nich. Nepoznám ministerstvo, ktoré by tie ušetrené peniaze vrátilo do štátneho rozpočtu. Väčšina z nich si ich porozdávala vo forme tučných odmien. A či spravodlivo? To sa neodvážim sama posúdiť. Väčšinou tí, čo šetrili mzdové prostriedky (tí práceneschopní) ich nedostali späť vo forme odmien. Skôr naopak, dostali ich tí, čo pracovali a mali „mimoriadne" výsledky alebo boli „mimoriadne" obľúbení u svojho šéfa.

Ak by som chcela ešte ďalej pichnúť do osieho hniezda, tak sa opýtam: Prečo sa ušetrené peniaze na mzdy nevrátili do štátneho rozpočtu, aby sa znížili straty v čase krízy? Rovnako sa pýtam aj na tie ušetrené prostriedky, ktoré boli určené na kapitálové výdavky, ktoré sa z rôznych dôvodov nerealizovali (pád vlády a pod...), ako skončia? Vrátia sa do ŠR, alebo sa inak použijú - napr. do NR SR na novú malú knižnicu za 22 tis. EUR, alebo nákup drahej techniky bez zodpovedajúceho tendra, alebo... Alebo aj bežné výdavky, ktorých nebolo dosť celý rok, ale na konci roku sa ukázalo pre rôzne organizačné dôvody, že zostali nepoužité... Vrátia sa naspäť do ŠR, alebo sa minú na sprostosti len preto, aby sa minuli?

Nebolo nikdy pravidlom, aby sa vo výdavkoch, ktorých strop bol určený v ŠR na daný rok rozpočtovým (aj príspevkovým) organizáciám, šetrilo. A to ani tento rok, ktorý sa podľa ekonómov považuje za rok krízy. Hlavne, že ŠR na rok 2012 bol schválený s deficitom... Nikto si nedal námahu, aby sa zaoberal rezervami, ktoré v rozpočtoch mnohých štátnych organizácií každý rok sú, alebo prostriedkami, ktoré v iných rozpočtoch, napr. Sociálnej poisťovne, každý rok chýbajú. A pretože zdravotné poisťovne nie sú rozpočtové organizácie, ale akciové spoločnosti a môžu tvoriť zisk, tak ten zisk aj tvoria aj za cenu toho, že lekárom nezostane na platy... ani na výkony - aj tie majú poisťovňou hradené len sčasti, preto musí čoraz viac doplácať úbohý pacient. Ani napr. na lieky, ktorých cena stúpa každý rok.

Starí ľudia, ktorí žijú v sociálnych zariadeniach, budú musieť celý dôchodok (okrem tých 20% zo životného minima, čo im musí zostať na vlastnú potrebu - cca 38 EUR, čo im ani na lieky nestačí), dať za pobyt v zariadení. Mnohí sú bez príbuzných a nemajú kam ísť, lebo jediným miestom, kde môžu ešte ako-tak žiť, je tento ich domov. Spoločnosť ich na ulicu nemôže vyhodiť, ale musí toto zodpovednejšie riešiť. Nie tak, že všetci príbuzní sa budú musieť skladať na pobyt svojho starkého v domove... Prečo sa nešetrí tam, kde nevedia, čo s peniazmi (neadekvátne vysoké odmeny) a neriešia sa sociálne otázky v tomto štáte, ktorý sa zaraďuje v rámci EÚ medzi najchudobnejšie?

Je pravdou, že mladšia a nová generácia, teda tí, čo pracujú, si môžu na dôchodok šetriť vo viacerých pilieroch, alebo prostredníctvom rôznych životných poistiek. Ale chorých a starých ľudí, ktorí už pracovať nemôžu a ani si šetriť v minulosti nemohli, musí chrániť štát svojou sociálnou politikou. Je určite možná vyššia solidarita ako je tomu dnes. Prečo si krízu musia odskákať tí najodkázanejší? Myslím si, že je potrebné dôchodkový systém zjednodušiť a znovu zaviesť strop najvyššieho dôchodku. A najnižší určiť tak ako je to v iných krajinách (napr. v Nemecku je to 600 EUR, u nás by to mohol byť 2-násobok životného minima, v súčasnosti je to približne vo výške priemerného dôchodku). My sa s Nemcami nemôžeme porovnávať, ale aspoň niektoré veci ohľadom sociálneho statusu vyše milióna občanov - dôchodcov treba riešiť. Ako? Vyššou solidaritou bohatých k týmto chudobným.

Je zaujímavé vidieť rozdiel vo výške dôchodkov v porovnaní s priemernou mzdou. Napr. v roku 2001 to bolo 53,71% z priemernej mzdy, no v roku 2010 je to už len 45,84% aj napriek tomu, že neexistuje strop vo výške dôchodku. Tým sa ešte viac skresľuje priemerný dôchodok, ktorý je v súčasnosti približne 2-násobkom životného minima. Určením stropu najvyššieho dôchodku (napr. vo výške 1,5 násobku priemernej mzdy, príp. iného adekvátneho násobku) budú rozdiely najnižších a najvyšších dôchodkov, ktoré majú vplyv na priemerný dôchodok, nižšie. Tak sa ušetria v systéme zdroje, ktoré môžu byť prerozdelené tým, čo dosahujú najnižšie dôchodky alebo sú nezamestnaní a padajú až na dno sociálnej siete. Dá sa zistiť, koľkých sa to týka.

Výhoda takejto úpravy zákona sa ukáže aj pre stále väčší počet boháčov, ktorí sa už začínajú báť o svoje majetky. Nebudú sa musieť obávať vzbury, alebo rôznych nepokojov tých, čo cítia veľkú nespravodlivosť voči tým, čo ju spôsobili. Mnohí z horných x tisíc vysoké príjmy získali častokrát nezákonnou činnnosťou. A pokiaľ budú žiť, aj v dôchodkovom veku vďaka súčasne platným sociálnym zákonom sa im tie neprávom získané vysoké príjmy budú neustále zhodnocovať, pokiaľ sa nezmení aj systém nespravodlivej valorizácie. A tento kolotoč nespravodlivosti by mal už konečne prestať. Dosiahnuť sa to dá len  zákonmi, ktoré pravdepodobne čakajú až na víťaza nových volieb. Ak by sa podarilo upraviť dôchodkový systém na spravodlivejší ešte do volieb, tak to môže zmeniť aj výsledok nadchádzajúcich volieb.

Pozri: ::: aj ::: alebo: :::

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?