Politická scéna je ako jedno veľké trasovisko. Vymáhanie si priamej demokracie na uliciach má jeden háčik. Vlak je už rozbehnutý a ťažko za jazdy meniť vezený náklad. Na kandidátkach strán sú uvedení aj ľudia, ktorí by to mohli zmeniť. Sú tam teda čestní, ale spolu s nečestnými a korupčnými. Toto treba rozlíšiť. A nie vždy sú tí čestní práve lídri strán, naopak, tí bývajú len svetlou výnimkou. Ale existujú.
V prvom rade treba hľadať, v akom duchu je kampaň vedená. Ak v negatívnom, teda ak líder hľadá iba chyby na druhých a seba ospravedlňuje, nehovorí pravdu. Každý urobí v živote chybu, niekedy nie celkom vedome. Treba si ju s pokorou priznať a nie hádzať špinu na druhých len preto, aby seba vyzdvihol. Ak je niektorý líder v niečom nezákonnom zapletený (a väčšina z tých súčasných sú, no čušia o tom ako voš pod chrastou), mal by mať toľko sebareflexie, aby sám z kandidátky odstúpil. Toto je veľmi ťažké, lebo by to bolo priznanie porážky. Ale môže to byť aj víťazstvo tej-ktorej strany, ktorá má v členskej základni možno viac ako 90% čestných členov, len líder nie je celkom čistý. Treba si preto všímať charakter kandidáta, aká bola jeho angažovanosť v doterajšom živote, či sa venoval ľuďom, alebo len svojej kariére, či stál pevne na pozíciách tej istej strany, alebo prebehoval kade-tade.
Ako príklad môžem uviesť dvoch lídrov. Jeden z ľavice, druhý z pravice. Jeden má v prieskumoch podporu vyše 40% voličov, druhý okolo 10 %. Jeden má rád ľúbivé reči, druhý však prezentuje skutky. Aj keď si podali ruky pri úspechu ukončenia veľkého projektu, tiež treba rozlišovať, za akých podmienok ten projekt bol uskutočnený. Najviac práce vždy býva pri ukončovaní a zavŕšení - odovzdaní do prevádzky. Jeden začal, veľmi draho, preto možno nemal na včasné dokončenie, preto aj termín sa predlžoval, druhý pokračoval - a dokončil. Výsledkom je úspešne ukončený proces. A možno aj za lacnejšie peniaze za pomoci prostriedkov z EÚ, lebo ten druhý líder mal s tým viac skúseností a ušetril peniaze, ktoré tak veľmi v štátnej pokladnici chýbajú.
Predovšetkým si ale treba všímať volebný program a ciele, ktorý daný kandidát chce uskutočniť po úspechu vo voľbách ako poslanec. Mnohí opájajú rečičkami, skutky sú však tie, ktoré hovoria za človeka a ukazujú jeho charakter.
Je iné, ak bohatý, úspešný človek použije svoje peniaze na prepychové haciendy, vily alebo jachty vo vychytených destináciách sveta (aj takých sme mali a dokonca aj takí ešte chcú vo voľbách uspieť!), alebo má peniaze v švajčiarskych bankách (možno aj takých máme, len sa nepriznajú!) a je iné, ak iný bohatý človek použije svoje peniaze pre dobro, napr. na charitatívne účely, alebo na pomoc - v rámci adopcie na diaľku... Každý vidí iba na kopytách roznášanú kauzu pridelenia lacného bytu významnému politikovi. No rovnaké byty mali priznané desiatky, či stovky iných ľudí, lebo vtedajšie zákony to umožňovali... Je v ľuďoch veľa závisti, to je naša slovenská nátura, žiaľ... A ďalší fakt, že urobil dobré meno našej krajine ako európsky komisár v politických štruktúrach EÚ, to bagatelizujeme. Keď sa naučíme rozlišovať, všimneme si, kto má aký charakter a aj srdce otvorené pre službu ľuďom, čo je pravé poslanie politika.
Tak želám všetkým - dobre rozlišujme!
