Kto uzdravil sa, povie rád, že každý,
kto ten dar získal, už je zdravý človek
a pomôcť zo srdca aj iným môže.
Lekárov múdrych, dobrých ďalej hľadať
so zápalkou, kde zhasína už svetlo,
len v tichu dúfať - stačí štipka viery!
Kto v Boha verí, chce byť dobrý človek
a k Bohu utekať vždy chorý môže.
Boh pacientovi dáva silu hľadať.
Aj v temnote nájsť dá sa ostré Svetlo.
Na konci tunela pre úkon viery
je nádej uzdravenia. Chce žiť každý.
Aj zakúšať temnotu ďalej môže,
len nesmie prestať Boha lásky hľadať.
Za duše temnotou sa pravé Svetlo
cez škárku novoobjavenej viery
v tme dvíha ako maják. Uzná každý
a nádejou sa nadchne chorý človek.
A neustále v strehu byť a hľadať,
až objaví sa blahodarné svetlo.
Však podstatou aj malej, slabej viery
je dôverovať! Strach nestratí každý,
ten iba, čo túži byť boží človek.
Kto nádej má a dúfa, všetko (z)môže.
Čo lepšie je? Či pravé Božie Svetlo
a či len zvyšok malej detskej viery?
Tu zamyslieť sa dobre musí každý,
kto váži si stav, že je Sapiens človek
a zdokonaliť svoje ciele môže,
aj nové pravdy vo vesmíre hľadať.
Tak teš sa, že si, že máš svetlo viery.
Tú radosť môže zažiť takmer každý.
Ak veríš, omilostený si človek.
Boh pripraviť ti raj pri sebe môže...
Len s láskou, nádejou a vierou hľadať
On Jediný je pravé, Božie Svetlo!
Nie každý prizná: som len slabý človek!
No môže Pána Boha stále hľadať.
Pri konci Svetlo - skutočný dar viery!
(Hľa, Láska k tebe prišla, slabý človek!
Nuž sám od seba milosť začni hľadať.
A Boha pros, že ďalej chceš žiť z viery!)