14. február - Popolcová streda a Deň zaľúbených

Autor: Petra Babanova | 12.2.2018 o 22:43 | (upravené 13.2.2018 o 15:13) Karma článku: 2,40 | Prečítané:  351x

14. február je zaujímavý dátum. Tohto roku sa v ňom spája začiatok pôstu – Popolcová streda a Deň zaľúbených, ktorých patrónom je sv. Valentín. V cirkevnom kalendári sa ešte 14. februára oslavuje

sviatok sv. Cyrila a Metoda, patrónov Európy. V ostatných krajinách Európy je to tento dátum, my máme sviatok našich vierozvestcov 5. júla. Európska únia bola jej zakladateľmi predpokladaná a stavaná na kresťanskej viere a tradícii. Táto viera sa dnes, žiaľ, už vytráca...

Tento rok má prednosť Popolcová streda, ktorou sa začína 40-denný pôst pred sviatkami Veľkej Noci, ktoré veriaci kresťania považujú za najväčšie sviatky roka. Pôst dodržujú a Veľkú noc slávia predovšetkým tí, ktorí boli vychovaní v kresťanskom duchu a túto vieru si odovzdávali celé generácie počínajúc od prvých kresťanov. Slávenie týchto dní čerpá z bohatej tradície kresťanstva ešte zo začiatku prvého storočia až do dnešných čias.

Nie je vylúčené, že Veľkonočné sviatky slávia aj tí, ktorí o nich veľa nevedia. Možno preto, že neboli vedení v rodine v takom duchu, ale možno aj preto, že kresťania nežili podľa svojej viery a nedali im dobrý príklad. Základ poznania Boha je vo Svätom písme - Biblii, ku ktorej sa môže dostať a preštudovať každý vzdelaný človek túžiaci po poznaní. V totalite sa takéto knihy v našich kníhkupectvách objavovali iba zriedkavo, tak sa k nim nedostali všetci. Dnes už nie je problém vybrať si aj formát, v akom sa Biblia – kedysi najčítanejšia Kniha kníh, dnes už možno nie – dostáva na pulty kníhkupectiev alebo ďalších, viac špecializovaných na duchovnú literatúru.

História je učiteľkou života. Základom pre židovskú vieru je Starý zákon, pre kresťanskú je to Nový zákon. Slávenie Veľkonočných sviatkov siaha až do čias Starého zákona, kedy si Židia pripomínali svoj Exodus. Rukou Mojžiša Boh viedol ľud z egyptského otroctva do zasľúbenej krajiny Kanaán, ktorú im Boh sľúbil dať po 40-ročnom putovaní púšťou. 40 rokov strádali, hladovali, jedli iba mannu na púšti, pili vodu zo skaly, ktorá vytryskla vďaka Mojžišovej palici. Ale mali Archu zmluvy, ktorá bola symbolom, že majú Boha medzi sebou, ktorý sa o nich staral. A Boh sa stará aj dnes...

Uvedené udalosti sa transformujú v Novom zákone na 40 dní pôstu ako príprava na Veľkú noc. A tento pôstny čas začína práve Popolcovou stredou. Na Veľký piatok zomrel Kristus, Boží Syn, potupnou smrťou na kríži. Boh Otec tak miloval svet, že dal svojho Jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho uverí, ale aby mal život večný. Toto je základom kresťanskej viery. Tieto dva pôstne dni – Popolcová streda a Veľký piatok  - prežívajú kresťania tak, že dodržujú pôst a len raz za deň sa do sýtosti najedia pokrmu, ktorý neobsahuje mäso. Ide teda o prísny pôst, ktorý zaväzuje veriaceho vo svedomí, aby splnil v tomto období jeden z 5 cirkevných príkazov.

Moderný človek už o význame pôstu veľmi neuvažuje. Fašiangy, ktoré predchádzajú obdobie pred Popolcovou stredou, mnohí berú len ako dobrú tradíciu a zábavu. Konajú sa plesy, vyberajú originálne masky, v niektorých krajinách sú známe veľké pouličné ceremónie a maškarády, na ktoré sa vynaloží nesmierne množstvo financií. Dobrá zábava sa nezaobíde bez dobrého vínka a iného alkoholu, čo u ľudí vyvoláva povznesenú náladu, tancovačky vo veľkých sálach kultúrnych zariadení sú plné jasajúcich ľudí. Smotánka sa chce predviesť drahými večernými róbami a kostýmami...

Ale toto nie je podstata, ani spôsob pre radostný život. Tú radosť prináša až Veľkonočné ráno – nedeľa – kedy Kristus vstal z mŕtvych a daroval nám nádej, že náš život nekončí smrťou, že máme šancu na život po živote, život vo večnosti. Táto viera a nádej veriacemu dáva a zatiaľ ešte neveriacemu môže dávať zmysel jeho života. A spôsob, ako sa dopracovať až sem, je život darovaný, život v láske k Bohu a k blížnym.

Teda dnešný deň je deň zaľúbených, ale existujú aj ľudia, ktorí sú zaľúbení do Boha. To sú tí, ktorí radikálne vzali svoje povolanie žiť pre druhých a pre Boha.

Takí boli aj sv. Cyril a Metod, ktorí v 9. storočí priniesli na naše územie vieru predkov a preložili Sväté písmo do staroslovienčiny. My Slováci máme veľkú tradíciu a máme aj veľkú úlohu v Európe – budovať ju na kresťanských základoch, ktoré máme práve od týchto našich vierozvestcov.

Tak sa o to zasadzovali aj jej tvorcovia a zakladatelia – lídri: Konrad Adenauer, Robert Schuman spolu s Jeanom Monetom, Alcide de Gasperi, sir Winston Churchill...

Náš najväčší klasik P.O. Hviezdoslav vo svojej básni: „Mňa kedys´ zvádzal svet“ píše:

Ó, mojej matky reč je krásota,

je milota, je rozkoš, láska svätá;

je, vidím, cítim, celok života,

môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá

a moja odev, ktorej neviem ceny...

Buď požehnaný, kto sa pohodil

v tom so mnou, trvá pritom nepremenný;

buď kliaty, kto sa zaprel, odrodil...

 

Prajem pekné dni všetkým, čo sa dostali až sem a ďakujem, že ste si článoček aj prečítali.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pošlite Fica do politickej karantény

Pripraviť ho o moc je štátny záujem.


Už ste čítali?