Ľudia sú už unavení zo všetkých sľubov, čo im politici pred voľbami dávali a po voľbách na ne zabudli. Už majú po krk bezbrehých káuz, klamstiev a mafiánskych praktík spojených s lídrami strán, ktorí si politiku zamenili za svoj osobný biznis. Parlament má zabezpečenú „imunitu poslancov“, vláda sa opiera o „imunitu ministrov“, ktorí sú chránení, lebo na ďalších vysokých postoch majú svojich nominantov.
Udalosti posledných týždňov, súvisiace s vraždou novinára a jeho snúbenice, či aj iných, neznámych, no nepohodlných, podnietili k masovým protikorupčným protestom v uliciach mnohých slovenských miest. Iniciatívu vyvinuli predovšetkým ešte neskazení a odvážni mladí ľudia, ktorí poukázali na to, že situácia je zrelá na zmenu. Patrí im za to vďaka. Je sympatické, že protesty sa konajú nenásilne a majú prívlastok: „Za slušné Slovensko“. Verím, že väčšina občanov by si slušné Slovensko želala a bola by ho ochotná podporiť.
Vyšlo najavo, že súčasní politickí lídri na najvyšších postoch slušní veru nie sú. Mnohí ľudia vďaka protestom precitli z letargie. No od nezdravej politickej klímy sa odvíjajú aj ďalšie reálie. Koalícia zlyhala na plnej čiare. Ani súčasná opozícia však nie je o nič lepšia. Nie je koho voliť! Často tieto slová zaznievajú a sú, žiaľ, pravdivé. Málokto tuší, ako by predčasné voľby dopadli a čo by vlastne zmenili.
Spomínané udalosti ma viedli k zamysleniu, aký projekt na dôslednú zmenu v politike a v spoločnosti by našej krajine prospel. Mal by to byť projekt nie veľmi zložitý, hlavne však realistický, ktorý by občanov oslovil a dal im nádej na lepší život. Nie som politológ, iba obyčajný občan. Občan, čo odvádzal celý život dane a odvody ako mnoho iných. Patrím medzi tých, o ktorých politici majú záujem iba v čase volieb a čo naivne uverili sľubom, čo následne splnené neboli. A nemám už žiadnu dôveru k súčasným politikom, ktorí túto krajinu „uniesli“, t.j. rozkradli.
Mladá generácia v každom národe znamená budúcnosť krajiny. Tí múdrejší, trochu viac ctižiadostiví, vyštudovali na slovenských vysokých školách, no uplatnenie doma nenachádzajú. Preto mnohí z nich odchádzajú mimo Slovensko. A stratili už všetky ilúzie na pokojnú, vhodne platenú prácu na Slovensku a na pokojný rodinný život s túžbou vychovať slušné deti. Sú však medzi nimi aj takí, čo od rodiny a z našej krásnej krajiny záujem odísť nemajú.
Chorí, dôchodcovia sú na chvoste, sú odsúdení „na skartáciu“, lebo zdravotníctvo a lieky, ktoré čoraz viac potrebujú, nie sú „zadarmo“, lebo pri potrebe sociálnej starostlivosti, príp. opatrovateľskej služby im ich dôchodky nestačia, aby bolo o nich dôstojne postarané, ak potomstvo, či ďalšia rodina nie je nablízku. Intuitívne som si niekoľko rokov aj ja šetrila pre každý prípad, a veru, ušetrené pri úsilí dostať sa z ťažkej choroby, pomaličky aj minula. Našťastie, nemám až také vysoké nároky a žijem skromne. A citlivo vnímam udalosti v krajine.
Mladí sú odvážni, majú nadšenie, ale nemajú dosť skúseností. Nechcú zakladať vlastnú stranu.
Môj názor je ten, že tí ambicióznejší by predsa mohli kandidovať na kandidátkach strán, ktoré majú aké-také demokratické smerovanie. Nie v stranách, ktoré presadzujú bezbrehý liberalizmus, ani v tých, čo rodinu v klasických rodinných zväzkoch neuznávajú, ani v takej „ľudovej“ strane, čo predstavuje radikálnosť, ktorá nemá veľa spoločného s demokraciou. Existujú aj strany, ktoré sa do parlamentu v minulých voľbách nedostali. A sú demokratické a oveľa slušnejšie ako tie súčasné, čo sú v parlamente. Závisí veľa od lídrov, či mladým a iným prebudivším sa protestujúcim z ulíc dajú miesto na svojej kandidátke.
A ešte je dôležitý program. Ten by mal mať každý volič prečítaný a podľa neho vhadzovať volebný lístok.
Program, ktorý bude okrem vhodného konkurenčného podnikateľského prostredia, ekonomického rastu, dobrého ekologického hospodárstva, dopravy a iných činností presadzovať slušnejšie Slovensko aj v oblasti vzdelávania a sociálnej práce. Napr. pár návrhov, ktoré sú v spoločnosti dosť pertraktované:
väčšiu váhu prikladať študijným odborom na vysokých školách, ktoré budú smerovať k zamestnaniu všetkých absolventov škôl, aby nemuseli odchádzať za prácou mimo Slovensko, zabezpečiť porovnateľné platy ako sú v krajinách EÚ od začiatku praxe a s reálnym zvyšovaním po získaní praxe v odbore; viac možností venovať aj celoživotnému vzdelávaniu
budovanie sietí základných škôl, vrátane internátov, či špeciálnych škôl tam, kde bude postarané aj o deti, o ktoré nemôže byť postarané v tradičných rodinách, vr. inklúzií do majoritných škôl, sietí stredných škôl s odbormi, ktoré sú v hospodárstve žiadané
brať ohľad na dôstojnosť chorého človeka, hlavne chudobného, v rámci toho budovať sieť nemocníc s lekármi a sestrami, s platovými podmienkami zodpovedajúcimi ich nárokom, aby chorí ľudia nezomierali len preto, že si liečbu nemôžu dovoliť
rozšíriť sieť opatrovateľských služieb a domovov dôchodcov s opatrovateľmi a vyškolenými sociálnymi pracovníkmi, aby štátny príspevok dovoľoval všetkým dostať sa do takýchto zariadení s dôrazom, aby bolo o ľudí na sklonku života dôstojne postarané; v rámci týchto služieb zabezpečiť aj základnú lekársku starostlivosť, resp. prepojenie s nemocnicami
budovanie centier pre bezdomovcov, aby nezomierali na uliciach, sieť štátnych príspevkov tam, kde sú už podobné komunity zriadené
aby verejnoprávne médiá boli naozaj nestranné a prístupné pre každého človeka, aby tzv. „zástrčkový“ zákon bol zrušený; ak budú súkromné médiá kvalitné, ľudia ich radi podporia
umožniť ľuďom kultúrne, športové a spoločenské vyžitie a rozšíriť súčasné siete o ďalšie atraktívne budovy, kde by sa mohli ľudia stretávať, aby neboli odkázaní „na skartáciu“
Tieto návrhy sú len štipkou toho, čo by sa v našej krajine pre jej občanov mohlo vyriešiť a vylepšiť. Návrhov by mohlo byť oveľa viac, ale s tým sa už musia zaoberať hlavne lídri súčasných i novovznikajúcich strán, lebo občania si ich volia, aby mohli žiť vo svojej krajine v pokoji a spokojnosti.